A Ghost Story: Filmový minimalizmus v plnej kráse

A Ghost Story / Prízrak (2017) amerického režiséra Davida Loweryho prináša divákom netradičný duchársky príbeh o láske, vernosti, ale aj smútku a osamelosti. Okrem veľmi minimalistickej výpravy a narácie snímka oplýva nádherným vizuálom, ktorý nadchne nejedného filmového nadšenca.

Keď sa ku mne dostane film pod záštitou distribučnej spoločnosti A24, okamžite spozorniem (či už som si tohto faktu vedomý, alebo nie). A24 a ich repertoár filmových titulov ma fascinuje už pomerne dlho. Snímka A Ghost Story bola pre mňa napriek vysokým očakávaniam neopísateľným zážitkom, ktorý môžem odporučiť každému milovníkovi indie a umeleckej filmovej tvorby.

Pri rozprave o tomto filme je veľmi náročné vyhnúť sa tzv. spoilerom, pretože jeden z veľkých zvratov prichádza hneď v prvých 15 minútach. David Lowery nám prináša príbeh o zamilovanej dvojici, ktorých mená sa nikdy nedozvieme - muzikantovi (Casey Affleck) a jeho manželke (Rooney Mara). Po náhlej a tragickej smrti hlavného protagonistu sa však ich pohodový život v malom domčeku nadobro zmení.

Hlavnú časť príbehu divák sleduje z pohľadu ducha zosnulého muzikanta vo veľmi karikaturistickom vyobrazení pomocou bielej plachty. Je až takmer absurdné, že pod maskou s takmer nulovou možnosťou hereckého prejavu sa po celý čas skrýva oscarový herec Casey Affleck. Napriek tomuto "handicapu" je však z jeho nemého výrazu cítiť plejádu emócií, ktoré sa na vás veľmi jednoducho prenesú aj bez vášho súhlasu.

Spoločne s duchom sledujeme rýchle (alebo práve naopak pomalé) plynutie času, trúchlenie jeho pozostalej manželky, posun v jej živote, sťahovanie, ale aj následný príchod novej rodiny.

Ako už bolo spomínané vyššie, film sa vyznačuje veľmi minimalistickým, artovým štýlom a je nanajvýš pochopiteľné, že nesadne každému. Väčšinu času je divák len nemým pozorovateľom udalostí, vžíva sa do role  a pocitov ducha, ktorý sa nedokáže odpútať od svojej milovanej manželky a ich spoločného domova. Aj napriek nadšeniu, ktoré vo mne vyvolali prvé minúty filmu, som zostal pri takmer 5-minútovej statickej scéne jedenia koláča mierne prekvapený. Ale ak môže Gaspar Noé natočiť 10 minút trvajúce znásilnenie, prečo by sme nemohli sledovať Rooney Maru, ako sa napcháva koláčom? Napriek tomu, ako absurdne to znie, som si aj túto nádherne skomponovanú scénu a výkon spomínanej herečky užil.

Filmu však musím vytknúť scénu, v ktorej duch sleduje domovú párty a filozofický dialóg skupinky ľudí sediacich pri stole. Priznám sa, že sa mi napriek mojim snahám nepodarilo odhaliť jej význam. Narúša skromný, atmosférický a tichý charakter celej snímky a pôsobí len ako bezvýznamná vsuvka, v ktorej chcel režisér divákom pravdepodobne predstaviť jednu zo svojich filozofických myšlienok. Tento prešľap však v mojom pohľade ani zďaleka neohrozil pozitíva, ktoré výrazne dominujú.

A Ghost Story sa okrem dlhých statických záberov, komorného poňatia a minima dialógov vyznačuje taktiež dokonalou kamerou, okúzľujúcou hudbou, silne depresívnou atmosférou, 4:3 pomerom a originálnym orezom obrazu. Napriek svojmu charakteru ma film ani sekundu nenudil a naplno som si užíval každý záber, ktorý nám Lowery pripravil. A Ghost Story je niečím, čo ste ešte nikdy nevideli!

Vďaka Davidovi Lowerymu som sa zamiloval do ďalšieho nádherného filmu. A aj vďaka tejto milej skúsenosti sa nedočkavo teším na jeho ďalší počin s názvom The Green Knight, ktorého premiéra je naplánovaná už na 29. júla 2021!

Hodnotenie: 9/10